OPETH - The Last Will And Testament
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Black metal chytil druhý dych a z toho mám neuveriteľnú radosť. Pomimo púťových atrakcií a veľkých mien, zakladajúcich si všetkom možnom, len nie kvalitnej hudbe, sa v BM podhubí vynorili (staro)nové mená, ktoré následne inšpirovali aj niekdajších ťahúnov scény ku kvalitným počinom. Niežeby boli ENSLAVED niekedy vyslovene zlí. Na black metalovej scéne patria ku stáliciam. Inovujú, vynovujú, hľadajú nové a nové cesty a po pre mňa nezaujímavom období prinášajú v posledných rokoch opäť vynikajúce albumy.
Hoci „Isa“ bol takmer bezchybný, úvodné tóny albumu „Ruun“ odhaľujú sympatický posun Nórov, ktorí ani tentokrát nezostali stáť na mieste. Novinka sa hlási k novej vlne archaicky znejúcich black metalových počinov, pričom ako druhotný vplyv vykazuje prekvapivo svieže hardrockové inšpirácie. Navyše vďaka historickej spriaznenosti (vrátane spoločného splitka) i rovnakému obdobiu vydania novinky zvádza „Ruun“ zaujímavý minisúboj s albumom „Now, Diabolical“ kolegov SATYRICON.
Novinke ENSLAVED dominuje čitateľný a príjemne počúvateľný zvuk, ktorý dáva vyniknúť najmä nápaditým riffom. Tie zrozumiteľne rozvíjajú black metalovú tradíciu zapájania komplexnejších akordov, sú výkladnou skriňou progresivity Vikingov a spolu s tradične skvele zvládnutými aranžami a kompozičnou stránkou sú dôvodom, prečo „Ruun“ stojí minimálne za vypočutie. Oproti novým SATYRICON sú ENSLAVED zložitejší a dramatickejší. To je však aj dôvodom, prečo na novinke občas naráža kosa na kameň. Bezprostrednosť živelného „Now, Diabolical“ plynie prirodzene, kým niektoré príliš navrstvené a progresívne postupy z „Ruun“ akoby sa nevedeli vymotať z bludného kruhu. Najlepšie to počuť, ak si porovnáte fantastickú úvodnú „Entroper“, nesúcu sa vo veľmi priamočiarom duchu nerezignujúc na „zložitosť“, napríklad s takou „Tides Of Chaos“, ktorá naopak postráda šťavu a patrí k menej zaujímavým.
Vďaka týmto detailným rozdielom zanecháva „Ruun“ dojem, že po bombastickom úvode to s ním ide už len dolu vodou, napriek tomu, že si hudba na albume stále ponecháva kľúčové formálne znaky a celé dielo tak zostáva po tejto stránke kompaktné a ucelené. Upúta viacero reminiscencií na staré časy, s tým súvisiaca občasná teatrálnosť však opäť nahráva skôr zlému dojmu.
„Ruun“ nie je nekvalitný album. Minisúboj s novinkou SATYRICON prehráva na detaily. Je však skvelé, že môžeme latku blackmetalovej kvality opäť posunúť takto vysoko a zaoberať sa takýmito detailmi. Svedčí to o kvalite scény a snáď aj novej vlne vizionárov, ktorým sa stále viac darí posúvať žáner dopredu, namiesto zbytočného stagnovania. Snáď nezostanú ENSLAVED, SATYRICON a im podobní nepochopení samodeklarovanou „elitou“ black metalových poslucháčov, ktorých bojové ťaženia a krvavé meče často pripomínajú skôr čepeľ pluhu, krvavú od čerstvo vyoraného krtka.
Album, ktorému zopár bodov uberá dobový kontext a poradové číslo v diskografii. Kvalitná nádielka výnimočného a dobre počúvateľného black metalu, ktorý formálne nemá chybu. Obsahovo však chýba čosi, čo u predchádzajúceho "Isa" zašlo ďalej.
7 / 10
Ivar Bjørnson
- gitary
Grutle Kjellson
- spev, basgitara
Cato Bekkevold
- bicie
Arve Isdal
- gitary
Herbrand Larsen
- klávesy, spev
1. Entroper
2. Path To Vanir
3. Fusion Of Sense And Earth
4. Ruun
5. Tides Of Chaos
6. Essence
7. Api-vat
8. Heir To The Cosmic Seed
Heimdal (2023)
Utgard (2020)
E (2017)
In Times (2015)
RIITIIR (2012)
Axioma Ethica Odini (2010)
Vertebrae (2008)
Ruun (2006)
Isa (2004)
Below the Lights (2003)
Monumension (2001)
Mardraum: Beyond the Within (2000)
Blodhemn (1998)
Eld (1997)
Frost (1994)
Vikingligr Veldi (1994)
Hordanes Land (EP) (1993)
ENSLAVED se v té progresi začali trochu hňahňat. Ve 21. století si Norové vybudovali svůj osobitý styl, v němž se jim doposud dařilo přirozeně vyvíjet, jenže teď se zarazili a snad zapomněli, že nahrávka by měla mít i něco jako šmrnc, drive, feeling... To na "Ruun" narozdíl od všech dosavadních nahrávek s rokem vydání 2000 a vyšším až na pár momentů postrádám.
jedním uchem dovnitř, druháým uchem ven, třeba však pánové ještě překvapí
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.